Archiv revue:
2017
2016
2015
2013
2012
2011
2010
2009
2008
2007
2006
2005
2004
 
2003
2002
2001
2000
1999
1998
Ostatní e-Přílohy
Přílohy revue
Podle
rubrik:
Poezie
Próza
Vzpomínky
Rozhovory
Grafika
Studie
Recenze
Glosář
Archiválie
CD-ROM / Audio

 

 

 

Texty - literární čtvrtletník

Potápěč - literární rozcestník

Dobrá adresa

Host

Plav

Tvar

iLiteratura

Glosy.info - malé statické tlačítko

Festival spisovatelů Praha

Estetika

Weles

Portá české literatury

 

Creative Commons License

 


Aluze 1/2009 - Poezie

Ani Buddha zo mňa nebude

Michal Habaj

 01_poezie_habaj.pdf

 

Karmakóma

 

(1.)

 

Popolavé tváre nič neveštia

V inej krajine možno vieš ako sa voláš

Dotýkaš sa oblohy vlasmi čo ti nepatria

Ktokoľvek ťa pozdraví odíde bez slova

Nikam nepatríš

Bez veku a predsa čoraz mladší

Neustúpiš ani o krok keď ti nevyjde krok

A ty sa zapotácaš medzi dvomi krokmi

Medzi dvoma steblami vo vetre

Si náhle slovo čo napadlo jazyku dávno zabudnutému

Si len výkrik z nemej oblohy

Ktorá sa ťa dotýka hviezdami čo jej nepatria

Komu patrí tento sen

V ktorom sa potácaš a stojíš na mieste

A pýtaš sa

Na adresy na mená na čísla na budúcnosť

Na osud čo sa zapotácal medzi dvoma životmi

Popolavé tváre nič neveštia

To už vieš

Napľuješ si do dlaní

To nikdy neurobíš

Už vieš ako sa voláš

V inej krajine v inom čase v inej budúcnosti

Ti vtáci sadajú na ruky nemá obloha z nich kričí

Trháš si vlasy ktoré ti nepatria

Poplietli sa ti adresy mená budúcnosti

Poplietli sa ti kroky slová jazyky

Poplietli sa ti tváre vlasy osudy

Nikam nepatríš

Mal si tisíce matiek tisíce otcov

Tisíce žien tisíce dcér tisíce synov

V inej budúcnosti v inej minulosti

Nikam nepatríš

Nikam nepatríš

Vesmír ťa bez záujmu zničil

 

(2.)

 

Veľmi jednoduchá báseň

Chce sa ti povedať

Ale slová sú také ťažké

Nikdy si nevidel také slová

Odkiaľ prišli tie slová

Sú cudzie neznáme čierne sa zakrádajú nocou

Na zápraží mokvajú telá ktoré zo seba zvliekli

Tie slová sú divé divoké sú inteligentné sú chladné

Ťažké zakrádajú sa chodbou vnikli do domu

Vnikli do izby do hlavy sú v hlave

Čo teraz

Dvíhaš ruky vrháš ruky na klávesnicu

Vrháš ruky trháš slová chytáš slová za nič

Za čierne vlhké nič trháš slová hádžeš slová

Preč z hlavy

Preč z hlavy

Toto sú slová obyčajný prach

Ľahký rozvírený prach nič viac

Chce sa ti povedať

Ale čosi sa zakráda nocou čosi vniklo do domu

Čosi šramotí vedľa na chodbe

Nikdy si nevidel také slová

Odkiaľ prišli tie slová

Po koho si prišli po koho ste si prišli

Chce sa ti povedať

Ale slová to povedia za teba

Úloha splnená územie ovládnuté

Aká strašná inteligencia to dýcha

Kto teraz si

Kto sa pýta

Ruky na klávesnici čosi píšu

 

(3.)

 

Zo všetkých strán čosi sa hrnie

Nevidíš nevieš čosi tušíš

Čosi prichádza neviditeľné veľké

Obrovské čosi väčšie ako svet

Čosi čierne temné s tlamou väčšou ako svet

Je to noc je to nič

Pýtaš sa nevieš nevidíš tušíš

Čosi čosi sa tam vonku deje

Vychádzaš von pozeráš pozeráš

Čo to prichádza obrovské nič nevidíš

To ty si noc a vraciaš sa domov

Prichádzaš nepoznaný nevidený

Zrkadlo v hrôze kričí zrkadlo kričí

Chce sa rozbiť márna snaha

Čosi prichádza

Kričíš nič nevidíš hrôza ťa ovládla

Nič nevidíš padneš do postele

Svet pod tebou v hrôze kričí

Nič nevidieť nič nepočuť

Nič kričí nič ničí

Nič nič vydýchneš si to nič nebolo

To nič nebolo len zlý sen

Zo všetkých strán čosi sa hrnie

To nič nebolo to nič pozri nič tu nie je

Nič tu nie je kde nič tu nič

Zo všetkých strán čosi sa hrnie

Kričíš nič nič nevidíš pozri

Čosi sa tam vonku deje

Nič nič len zlý sen vydýchneš si

Len zlý sen pozri nič

Zo všetkých strán čosi sa hrnie

Zo všetkých strán čosi sa hrnie

Zo všetkých strán čosi sa hrnie

 

(4.)

 

Slová majú vlastné pravidlá, to ony chytajú ľudskosť,

 

Aby ju vyvrhli do iného sveta.

 

V inom svete NIET HVIEZD,

 

NIET NOCI, NIET NEBA.



 

10.000 novembrov

 

Dnes ráno som ťa stretol

Trvalo ti 10.000 tisíc novembrov

Kým si sa vymotala z húštia hviezd

Ganga stále tečie mliečna dráha tiež

Stále tečú aj moje slzy

Nič to nevyhral som ani neprehral

Nebude zo mňa Alain Delon

Ani Buddha zo mňa nebude

Ešte nie

Trvalo ti desať krát tisíc novembrov

Kým si prišla na túto web stránku

Bolo to večer a padal dážď

Neplakal som

Dunaj stále tiekol

Pred kostolom Trinity

Mala si tvár na ktorú si už nespomínam

A všetko to o čom hovorím

Bolo za týmto tvojím telom

Bolo nad ním v ňom a cez neho

Padalo stále hlbšie ďalej nižšie

Až tam kde som v ňom padal ja

Hádam sa už končí vek ľudstva

A ty si prišla

Akoby nič

Trvalo ti desať tisíc novembrov

Kým si prišla z roklín hviezd

Desať tisíc ráz šípky v pustom poli dozreli

A teraz robíš drahoty

Či so mnou ísť na čaj alebo nie

Rozprávaš mi o kočke z Marsu 

A termoušiach o výstave v Nueva Nueva York

A fair-trade láske

No dobre

Trvalo ti desať tisíc novembrov

Kým si prišla

Tak ešte chvíľu počkám

A potom pôjdeme spolu

Na čaj a kamkoľvek

Lampy zhasnú aj hviezdy aj oči

Nekrič nebo zovrelo napi sa

 



Báseň čo ti na svitaní šepkám do ouška

 

To o čom rozprávam si po mňa prišlo

Zaklopalo nepozvané nevítané

A vraví som tu

Ktorý som ktoré tu ja na to

A ono som ty tu teraz

Spomínam si na ulicu v daždi

A nebola to ulička lásky

Spomínam si na oči

A neboli to pohľady zaľúbené

Tiene sa vrhali z podzemia do našich životov

Kvílili hrnce storaké

Nebo trieskalo do taktu

Boli sme to len my

Tí istí ktorých niet

Všetko to čo z nás zostalo

Po tom ako sme tesne neboli

Tí čo si prišli po nás

Kým nami neboli kým nás nebolo

Potom čo odišli čo nás nechali

Bez nás takých akí sme neboli

Akých viac niet

Tí ktorých nebolo

Ešte však budú už ich niet

A vravím som tu

Ktoré som ktoré tu ono na to

 

(Už dávno som sa tak dobre nezabavil

Neomylne sa približujem cieľu ktorý nepoznám

Nikde ma nikto nevíta

Pulz a tlak v norme

Kráčam ulicou a nie je to ulička lásky

Vidím oči a nie sú to pohľady zaľúbené

V skutočnosti však ležím tu vedľa teba

Šepkám ti čosi do uška

Usmievaš sa nie si tu

Veď čo by si tu robila keď ani ja tu nie som

Nikdy som nebol nikde nikto

Aha už tomu začínam rozumieť

Raketoplán sa vzniesol nad našu parádnu posteľ z Ikey

V zelenej žiare slnka vybuchuje tvoj strapatý účes

Do nových neznámych súhvezdí

A keď moja ruka dotkne sa čierneho prameňa

Nezáleží zrazu na ničom

Na okamih priznám tvoju existenciu

Už tomu začínam rozumieť poviem

Ale ty nič nepočuješ

Nie si

A nie je celkom jedno či už alebo ešte)

 

 

 

Údolie s fialkovým nebom

 

Ak mám byť úprimný

Už teraz som povedal viac než som chcel

Ešte menej povedať by bolo už priveľa

V skutočnosti som však nepovedal nič

Kráčal som mestom s fialkovým nebom 

Zo všetkých strán padali snehové vločky

V ten deň čo sa dávno roztopil v čase  

Pod ťažkým nebom farby fialiek

Som ťa nestretol ale videl som ťa

Kráčať cez ulicu oproti mne

Mala si toľko tvárí koľko tiel

O pár rokov sme sa minuli

Iní to nazývajú dotykom

V réžii nekonečne vzdialených hviezd

Len preto aby sme si mohli spolu začať

Každý sám ale celkom bez seba

Kráčala si mestom s nebom farby fialiek

A len snehové vločky sa ťa dotkli ja nie

Ja bol som iba kráčanie pozeranie hovorenie

Bez teba na teba o tebe

Ale teba viac nebolo

Iba ja kráčal som mestom s fialkovým nebom

Čosi sa mi tlačilo na jazyk

A bolo to slovo slzy

Čosi sa mi tlačilo do očí

A bola si to len ty v slzavom údolí

Pomer tvárí a tiel mi však nesedel

A tak len čo som skončil s tvojim siedmym telom

Ty si si začala užívať svoju piatu tvár

A keď som ťa uvidel necelé štyri vločky odo mňa 

V prítomnosti kohosi tretieho

Pod záštitou akejsi nadácie

S úsmevom ktorý ti s tichým bzučaním práve

Neobyčajne pristal v tvári

Bez toho aby sa obrazovka zachvela

A tvoje oči reálne vnímali moju neprítomnosť

Pomyslel som si: áno

Snehové vločky studne najstrašnejšie

Fialky nebeské na hroboch v tráve

Pijeme spolu ten kal čistejší nad to čím sme

Len báseň sa ťa dotkla ja nie

 

 

 

4 kompozície / pre flautu a bomby / zaznamenané kozmickou sondou Voyager 2 / 20. 12. 2012  / v súhvezdí Ďalekohľad  / tak ako boli zapísané / osobným počítačom Michala Habaja / 15. 11. 2008 / na tretej planéte Slnečnej sústavy

 

I.

 

Nenechaj

Nenechaj ma

 

Nenechaj ma čakať

Nenechaj ma čakať na

 

Nenechaj ma čakať na malú

Nenechaj ma čakať na malú modlitbu

 

Zatvor

Zatvor okno

 

Zatvor okno spomienok

Zatvor okno spomienok na

 

Zatvor okno spomienok na navždy

Zatvor okno spomienok na navždy spolu

 

Zbombarduj

Zbombarduj všetko

 

Zbombarduj všetko v 

Zbombarduj všetko v čo

 

Zbombarduj všetko v čo sme

Zbombarduj všetko v čo sme verili

 

Štyri

Tri

Dva

Jedna

 

II.

 

To

To čo

 

To čo počuješ

To čo počuješ je

 

To čo počuješ je umenie

To čo počuješ je umenie hluku

 

To

To o

 

To o čom

To o čom hovoríš

 

To o čom hovoríš je

To o čom hovoríš je zvuk

 

To

To čo

 

To čo ti

To čo ti ponúkam

 

To čo ti ponúkam je

To čo ti ponúkam je sila

 

Utekaj

Utekaj bejby

Utekaj bejby pred

Utekaj bejby pred umením

 

III.

 

Nechaj

Nechaj ma

 

Nechaj ma radšej

Nechaj ma radšej tak

 

Nechaj ma radšej tak lebo

Nechaj ma radšej tak lebo uvidíš

 

Ríša

Ríša už

 

Ríša už čaká

Ríša už čaká na

 

Ríša už čaká na takých ako

Ríša už čaká na takých ako ty

 

Duše

Duše nikam

 

Duše nikam neutečú

Duše nikam neutečú pred

 

Duše nikam neutečú pred umením

Duše nikam neutečú pred umením bombardovania

 

Štyri

Tri

Dva

Jedna

 

IV.

 

Poď

Poď ku

 

Poď ku mne

Poď ku mne bez

 

Poď ku mne bez obáv

Poď ku mne bez obáv maličká

 

Teraz

Teraz sa

 

Teraz sa už

Teraz sa už nemusíš

 

Teraz sa už nemusíš ničoho

Teraz sa už nemusíš ničoho báť

 

Je

Je ti

 

Je ti zima

Je ti zima v

 

Je ti zima v ohni

Je ti zima v ohni spomienok

 

Utekaj

Utekaj bejby

Utekaj bejby pred

Utekaj bejby pred spopolnením

 

 

NOVINKY

Aluze 3/2016

Nové číslo Aluze je na světě. Chcete-li ho v tištěné podobě, napište si o něj na redakce@aluze.cz, rádi Vám ho zašleme.

Večer Aluze v Knihovně Václava Havla

V úterý 25. 10. se bude v Knihovně VH povídat s Aluzí o Aluzi, přijďte si poslechnout autory Biancu Bellovou, Irenu Douskovou, Michala Šandu, Jáchyma Topola, ale také Jiřího Hrabala a Davida Jirsu v povídání o tom, jak to s naší revuí bylo, je a bude.

Úterý 25. 10., 19–21 h
Knihovna Václava Havla
Ostrovní 13, Praha 1

Aluze 1–2/2016
Milí čtenáři,
v červenci vyšlo dvojčíslo Aluze. Máte-li zájem, napište nám o výtisk na mail redakce@aluze.cz, případně si počkejte na podzim, kdy bude na našem webu volně ke stažení ve formátu PDF.


Aluze 2/2015
Vážení čtenáři,
druhé číslo loňského roku vyšlo krátce před Vánoci. V případě zájmu o tištěnou verzi nás neváhejte zkontaktovat na redakce@aluze.cz.


Aluze 1/2015
Vážení čtenáři,
Aluze se po téměř osmi letech vrací v tištěné podobě. V rubrice archiv naleznete pdf verzi č. 1/2015, další čísla budeme doplňovat vždy několik měsíců po vydání. Tištěnou verzi revue naleznete v některých knihovnách, případně si o ni můžete napsat na adresu redakce@aluze.cz.
David Jirsa

 

 

 

 

 nahoru    úvodní strana    kontakt    nová aktualita    webmail


ALUZE | Revue pro literaturu, filozofii a jiné (© 1998 - 2008) | ISSN 1803-3784



   webmaster: kotrla.com

Počet návštěvníků od 5. 12. 2001: CNW:Counter CNW:Tracker